Autori: R. Brázdil. K. Kirchner a kol. Brno – Praha – Ostrava: Masarykova univerzita, Český hydrometeorologický ústav, Ústav geoniky AV ČR, v. v. i. 2007. 432 s. IBN 978-80-210-4173-8.
Dostala sa mi do ruky rozsiahlejšia a príťažlivo ilustrovaná monografia autorov R. Brázdlla, K. Kirchnera a kolektívu dalších 30 autorov s názvom „Vybrané přírodní extrémy a jejich dopady na Moravě a ve Slezsku“. Na 432 stranách móže záujemca nájsť rad cenných informácií o meteorologických, hydrologických, seizmických a geomorfologických udaIostiach, ktoré móžu predstavovať určité riziko pre člověka, prípadne aj pre prírodné prostredie. Autori sa nesústredili iba na vymenovanie a opis extrémnych udalostí, no pokúsili sa aj o hlbšiu fyzikálnu, štatistickú, geograÍickú a socio-ekonomickú anaIýzu. Uvádzané udalosti sú dobre dokladované póvodnými zdrojmi a podrobené sú aj kritickým testom spol’ahlivosti, čo nebýva pravidlom v publikáciách takéhoto zamerania. V úvodných kapitolách miestami zachádzajú autori do štýlu elementárneho výkladu, ktorý sa dá nájsť v iných publikáciách a učebniciach. Podstatná časť monografie ale predstavuje póvodný text a originálne výsledky výskumu autorského kolektívu. Miestami by som v texte uvítal podrobnejšie porovnávanie prezentovaných výsledkov s podobnými podkladmi zo zahraničia.
Hneď na začiatku autori zdórazňujú, že predmetná oblast ČR patrí medzi územia často postihované róznymi prírodnými extrémami s viacerými ludskými obeťami a velkými materiálnymi škodami. Z takéhoto konštatovania vychádza aj praktická potleba komplexnej analýzy v jednom rozsiahlejšom diele, ktoré doteraz chýbalo. Rovnako chýbalo doteraz aj spoločné zhodnotenie rizik z rónych extrémnych prírodných udalostí. Je chvályhodné, že táto publikácia vznikla aj za podpory takých inštitúcií, ako Ministerstvo školstva ČR, Akadémia vied ČR, Grantová agentúra ČR a ČHMÚ.
Autori uvádzajú na 10. strane definíciu prírodných javov s možným rizikom podla Mníchovskej zaisťovne NatCatSERVICE. Zdá sa, že je vhodná hlavne pre velké krajiny. Nakoniec sa v d’alšom texte autori tejto definície tak striktne nedržia a za závažné udalosti považujú aj prípady s menším počtom ludských obetí ako 10.
V 2. kapitole sa autori na 62 stranách obšírne rozpísali o Morave a Sliezsku v historickom a geografickom kontexte. Elementárne všeobecné a geografické informácie sú doplnené aj cennými faktarni potrebnými pre neskoršiu analýzu príčin, priebehu a dósledkov prírodných extrémov. Až v 3. kapitole prichádzajú autori s metódami výskumu prírodných extrémov, pričom sa na prvom mieste zaoberajú získavaním a primárnym spracovaním vstupných údajov. Všetci, ktorí pracujeme s podobným typom podkladov, vieme, že kvalita vstupných údajov na analýzu mimoriadnych udalostí je dosť často sporná a až detailné štatistické testy umožňujú odlíšenie vhodných a nevhodných podkladov. Z obdobia 1961–1990 mali napríklad autori k dispozícii až 215 meteorologických staníc a nespresnený počet iných údajových zdrojov. Zaujimavý je prehl’ad zdrojov informácií a metodika posudzovania udalostí z obdobia pred začiatkom systematických pozorovaní zo s. 82–86. Rovnako je pre čitatela značným prínosom efektné prepojenie anaIýzy hydrologických a meteorologických extrémov s extrémami geomoffologickýrni (svahové zosuvy a p.). Kartografická vizualizácia prirodných extrémov pósobí moderne a je určite prítažlivá aj pre odborne menej zdatných čitatelov.
Podstata štatistického spracovania extrémov je uvedená v 4. kapitole na 170 stranách. Popri definovaní štatistického vyhodnocovania návrhových charakteristík zriedkavých javov je tam uvedený aj rad výsledkov v tabelárnej grafickej a mapovej forme. Je pochopitelhé, že viac priestoru venovali autori takým javom, ako sú intenzívne atmosférické zrážky, sucho, povodne, víchrice, tornáda a krupobitie. Z geomorfologických extrémov sú to hlavne svahové procesy, skalné rúcania a výsledky prirodzenej seizmicivity. Na 52 stranách sú v 5. kapitole uvedené hlavné dósledky prírodných extrémov v socio-ekonomickej sfére a v prírodnom prostredí. Táto kapitola sa do určitej miery tematicky prelína so 4. kapitolou, miestami je aj zdanie duplicity. Je ale zrejmé, že dósledky prírodných extrémov je potrebné detailnejšie identifikovať najmá z toho dóvodu, aby sme mohli úspešnejšie kvantifikovať rozsah dósledkov zapríčinených priamo alebo nepriamo ludskými aktivitami.
Stručná šiesta kapitola je venovaná problematike prírodných extrémov v kontexte globálnych zmien na 18 stranách. Autori sa opierajú o známu skutočnosť, že je prellkázatelný globálny rast prírodných katastróf po roku 1960, naj má pokial ide o zistené škody. Menej často sa ale analyzuje skutočnosť, že akou mierou sa na tomto raste podiela zvyšujúci sa počet obyvatelov a ešte rýchlejší rast ceny majetku obyvatelov Zeme. Nie menejdóležitým je aj rastúci objem a rýchlosť získaných informácií o všetkých možných prírodných katastrófach na Zemi. Uvádzaný rast ekonomických strát 6,6-krát a strát poisťovni 24,8-krát asi nereprezentuje skutočný narast počtu a intenzity škodlivých prípadov prírodných udalostí. Skór sa bude tento trend blížiť uvádzanému zvýšeniu o 2,1-krát, ja by som považov aI za akceptovatelhé iba zvýšenie do 50 %. Zaujímavé je percentuálne vyhodnotenie podielu jednotlivých prírodných extrémov na svetových prírodných katastrófach v období 1960–2005. V dhlšom texte sa autori pokúšajú porovnávať globálne a regionálne zmeny teploty vzduchu v období 1850–2004 z hladiska možných prirodzených príčin. Frekvenčná analýza potvrdila, že tu existujú niektoré spoločné príčiny. Vyhodnotenie stavu a príčin predpokladaných nepriaznivých zmien úhrnov zrážok, vlhkosti pódy, víchríc, krupobitia a geomorfologických efektov je menej zrejmé ako v prípade teploty vzduchu. Rovnako ani scenáre moŽného negatívneho vývoja uvedených zmien do budúcnosti nie sú až také jednoznačné ako pri teplote vzduchu.
V poslednej 4-stranovej kapitole sú uvedené závery, s ktonýmije treba súhlasiť. Socioekonomická sféraje naozaj. napriek technickému pokroku, stále viac zranitelná aj prírodnými udalosťami s nezmeneným trendom. Súvisí to so zložitejšou infraštruktúrou, váčšou hustotou a váčším bohatstvom obyvatelov. Ja by som ale dodal ešte d’alšie faktory, ktoré budú situáciu pomaly zhoršovať. S rastúcou teplotou vzduchu bude rásť aj množstvo vodnej pary v dolnej vrstve troposféry, čo nepochybne zváčší dynamiku všetkých procesov, na kterých sa aktívne podiela vodná para (frontálne systémy, tropické cyklóny, atmosférické zrážky, intenzívne lejaky, víchrice, tornáda…). Na druhej strane pri predpokladanej rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu dosť významne vzrastie sýtostný doplnok, čo povedie karídizácti oblastí s nedostatkom ztážok. Je ale zrejmé, že na danú perspektívu sa nemóžeme iba rezignovane prizerat, tak ako autori zdórazňujú, je treba zintenzívniť vedeckú aktivitu, pokúsiť sa predpovedať alebo aspoň predvídať budúce nepriaznivé udalosti a riešiť aj spoločenskosociálnu a ekonomickú adaptáciu. K monografii je priložený bohatý zoznam literatúry a iných zdrojov na 30 stranách a rozšírený anglický súhrn na 60 stranách.
Osobne som presvedčený, že čitatelia v ČR, ale aj na Slovensku, majú k dispozícii hodnotnú publikáciu, ktorá určite nájde uplatnenie v odbornej praxi a snáď zaujme aj vela laických nadšencov literatúry faktu.
Milan Lapin, MZ 2008/1, ročník 61, str. 29–30