Po velkých povodniach v júli 1960 bolo na vládnej úrovni prijaté opatrenie o zriadení Hydrologických prognóznych stredísk vrámci oblastných hydroprognóznych služieb HMÚ, s cielom zabezpečovať hlásnu a varovnú protipovodňovú službu v príslušných povodiach pre krajské a ústredné protipovodňové orgány. Tak koncom roku začal sa pravidelný zber a vysielanie hydrologických informácií, čím vlastne započala prevádzka hydrologickej informačnej a predpovednej služby, ako ju dnes poznáme.

Mladý absolvent inžinierskeho stavitelstva (špecializácia hydrotechnik) podujal sa zriadiť hydroprognózne stredisko v Žiline, čo v krátkom čase realizoval a po zapracovaní nástupcu odchádza za vedúceho obdobného strediska v Banskej Bystrici, kde začal svoju celoživotnú anabázu budovania hydrometeorologických činností v stredoslovenskom kraji, ktorá trvala až do polovice 90-tych rokov.

Bola to viac ako tridsaťročná cesta, plná úskalí, problémov a starostí, ale tiež lemovaná mílnikmi úspechov. Pracovisko postupne, popri plnení prognóznej činnosti, prevzalo všetky hydrometrické práce, kompletnú bilanciu vody vpovodí Hrona a Slanej, vrátane vzorovej údržby a budovania staničnej siete. Vdosledku narastajúcich úloh ipočtu pracovníkov stredisko sa 1. 1. 1972 stáva majitelom budovy na Troskách. Požitok z presťahovania do novej budovy sprevádzal súčasný výskyt 500 ročnej vody na Slanej, kedy sa priamym meraním získal mimoriadne cenný materiál pre ďalšiu prácu strediska.

V 70-tych rokoch, pod jeho vedením sa započalo s riešením viacerých úloh zameraných na výskum tvorby podkladov v odtokovom režime, k čomu vypracoval rad záverečných správ. V roku 1980 pripravil program reprezentatívneho povodia Čierny Hron. K jeho realizácii zriadil výskumnú hydrologickú základňu v Čiernom Balogu. Z 10-ročných výsledkov špeciálnej siete a expedičných meraní vyhodnotil (v spolupráci s dr. Šipikalovou) genézu odtoku a stanovil závislosti hydrologických charakteristík od prírodných podmienok (Zborník prác SHMÚ).

S účinnosťou od 1. 1. 1984 sa stredisko pretvára na pobočku SHMÚ súlohou zabezpečovať komplexnú činnosť v odbore hydrológie, klimatológie a čistoty ovzdušia v stredoslovenskom kraji. Jej riaditel Ing. Štefan Podolínský s oduševnením jemu vlastným púšťa sa do prác súvisiacich s novými úlohami. Začína s výstavbou areálu budov novej pobočky (prvá časť bola odovzdaná do prevádzky v júni 1986, v roku 1990 bol ukončený celý areál aslúži svojmu poslaniu). Tak ako jednotlivé pracoviská preberali nové úlohy, boli vybavované príslušnou prístrojovou a výpočtovou technikou. V marci 1988 sa tu konala zakládajúca schodza pobočky Slovenskej meteorologickej spoločnosti, ktorej predsedom v prvom volebnom období sa stal zosnulý Ing. Štefan Podolínský. V septembri 1988 započala činnosť vo vlastnej budove nová profesionálna meteorologiká stanica Liesek (Orava). V roku 1990 bol uvedený do prevádzky automatizovaný systém monitorovania znečistenia ovzdušia v stredoslovenskom kraji. Vo výpočte pozitívnych výsledkov by sa dalo pokračovať, no náš obdiv patrí viac úsiliu Ing. Š. Podolínskeho, na základe ktorého sa mu podarilo sústrediť okolo seba nadšených odborníkov s dobrými medziludskými vzťahmi, schopných nezištnej spolupráce, čoho výsledkom je moderné pracovisko, schopné samostatnej činnosti na vysokej vedeckej úrovni. Je to výsledkom, okrem iného aj vlastnosti, ktorú sme v úvode prezentovali.

V čase jeho smrti (22. 10. 1998) sa mi prisnilo stretnutie s ním, akoby sa prišiel rozlúčiť (začínam veriť v telepatiu) a ešte počas spánku sa mi v památi vynoril verš, ktorý použijem miesto kondolencie:

Nech mu na hrob slnko svieti, nech žiari a hrob dobre prehreje.

Nech mu k hrobu chodia deti, nech sa vždy aspoň jedno usmeje.

Ferdinand Šamaj, MZ 1998/6, ročník 51, str. 192