Tu bol aj pri zrode aerologickej stanice, ktorej sa stal prvým vedúcim, vdaka svojej obetavej práci. Túto funkciu s úspechom vykonával až do roku 1954, kedy ho pověřili riaditelom Hydro­meteorologického ústavu v Bratislavě na Kolibě. Po organizačných změnách v roku 1957 prešiel na pracovisko synoptickej a leteckej meteorológie do oddelenia před­povědí počasia, kde pósobil ako meteorolog až do ochorenia, do zaéiatku februára 1977. Na pracovisku synop­tickej meteorológie naposledy zastával funkciu vedúceho skupiny meteorológov krátkodobej prognózy. Pre zvýšonie svojej odbornéj kvalifikácie úspěšné absolvoval popři zaměstnaní štúdium na Prírodovedeckej fakultě UK v Bratislavě.

Okrem svojích pracovných povinností velmi aktivně sa zapájal aj do činnosti v masovopolitických organizáciach ZO ROH a ZO ZČSSP. Okrem toho bol po viacej rokov členom pléna Městského výboru odborového zvázu zamestnancov drevárskeho priemyslu, lesného a vodného hospodárstva, kde si svoje úlohy plnil velmi dobré.

Štefan Olejník bol jedným z tých pracovníkov Hydro­meteorologického ústavu, ktorých možno označit za pří­kladných. V práci sa osvědčil ako svědomitý, pedantný a obětavý. Bol ochotný kedykolvek pomoct zvládnut rózne nárazové úlohy. Svoju prácu si vedel dobré organi­zovat, každú úlohu splnil načas. Jeho obětavost v práci a důsledné plnenie úloh bolo vzorom pre celý náš kolek­tiv. Nikdy si nepotrpěl na okázalé uznanie a svoju lásku k ludom vždy prejavoval v pracovnom úsilí, ochotné pomůcť tým druhým, najma mladším spolupracovníkom. Pre tieto povahové vlastnosti si ho kolektiv vážil a mal ho rád.

Předčasným odchodom Štefana Olejníka utrpěla synoptická služba Hydrometeorologického ústavu v Bra­tislavě citelnú stratu. V mysliach svojích spolupracovníkov dlho zostane ako dobrý priatel a odborník synoptic­kej služby.

Peter Forgáč, 1978/1, ročník 31, str. 27-28