Pavel Petrovič

narozen v roce 1937

PAVEL PETROVIČ JUBILUJE, ALEBO JABLKO NEPADÁ ĎALEKO OD STROMU

V plnej duševnej pohode, dobrom zdraví, sršiac vtipom a pracovným nadšením, dožil sa jubilant veku oprávňujúceho na dochodok. Narodil sa 8. októbra 1937 v Prahe, ako najstarší syn Štefana Petroviča, dnes váčšine nám známeho najstaršieho žijúceho meteorológa-klimatológa v bývalom Československu.

V roku 1960 ukončil vysokoškolské vzdelanie obhajobou práce z meteorológie, diplomom promovaný fyzik.

V roku 1969 rigoróznym konaním získal hodnosť RNDr. v odbore meteorológia-klimatológia a po absolvovaní vedeckej prípravy v roku 1972 na MFF Karlovej univerzite v Prahe (u prof. S. Brandejsa) obhájením práce, týkajúcej sa výparu zo snehovej pokrývky, získal titul kandidáta vied (CSc.).

V rámci zvyšovania kvalifikácie vsúlade s problematikou, ktorú riešil na pracovisku, postupne absolvoval okolo 10 postgraduálnych kurzov (študijných pobytov) doma i v zahraničí.

Ostrohy meteorológa získal ako letecký meteorológ v Prahe na letisku, odkial’ v rámci HMÚ prešiel na funkciu vedúceho oddelenia rádioaktivity atmosféry, ktoré bolo vtom čase zriadené na sledovanie vplyvu pokusov s atómovými zbraňami na rádioaktivitu vzdušného aerosolu a spadu. V Prahe posobil do roku 1969. Počas tohto pobytu 1 semester prednášal problematiku rádioaktivity atmosféry v postgraduálnom kurze životného prostredia. V tomto roku Prahu opúšťa po druhýkrát – odviedla ho láska – manželka po absolvovaní Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, chcela sa vrátiť domov do Bratislavy.

Od roku 1969 doposial pracuje ako samostatný výskumný pracovník na Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave. Spočiatku posobil ako vedúci oddelenia pre experimentálny výskum prvkov hydrologickej bilancie, od roku 1981 ako vedúci oddelenia matematického modelovania v hydrológii (vybudoval archív výsledkov meraní na magnetických nosičoch pre potreby ďalšieho spracovania pomocou výpočtovej techniky), v roku 1992 sa obe oddelenia pod jeho vedením zlúčili.

Počas svojho profesionálneho posobenia zapojil sa do riešenia viacerých medzinárodných programov. V rokoch 1964 až 1966 organizoval stretnutia expertov zo štátov RVHP na tému radioaktivity atmosféry. V rokoch 1982-1987 bol členom autorského kolektívu Medzinárodnej hydrologickej monografie Dunaja, zodpovědný za vypracovanie máp zrážok a územného výparu a súčasne koordinátor vypracovania týchto máp pre povodie Dunaja (práca vyšla pod záštitou UNESCO). V období 1982-1990 sa zapojil do medzinárodného porovnávania matematických modelov pre predpoveď odtoku zo zrážok a topiaceho snehu (zúčastnil sa vypracovania záverečnej správy Simulated Real – Time Intercomaprison of Hydrological Models – WMO Publ. No 779).

V oblasti životného prostredia, okrem iného, jeho poso- benie sa zameralo na riešenie problematiky vlahovej bilancie lužného lesa v oblasti dotknutej výstavbou vodného diela Gabčíkovo. Je autorom modelov vertikálnej hydrologickej bilancie „DAIR a DINUND“ (Daily – Irigation a Danube Inundation).

Na základe holandskej iniciativy „Modial Alternatief“ v roku 1990 pripravil návrh účasti Slovenska na medzinárodnom projekte „Chemická časovaná bomba v povodí Dunaja“, sám bol koordinátorom tejto úlohy, ukončil ju záverečnou správou roku 1995. V rokoch 1992-1993 pod záštitou Ministerstva podohospodárstva SR koordinoval za Slovensko medzinárodný projekt IIASA „Systémové aspekty podpory rozhodovacieho procesu v riadení vodného hospodárstva“.

V roku 1992 bol poverený vedením riešenia úlohy „Environmental Programme for the Danube River Basin“, časť Nitra, riešenej v rámci pomoci Svetovej banky. Projekt ukončil v roku 1994 a je podkladom pre podrobné riešenie problémov schválených programom PHARE v tejto oblasti.

Je autorom projektu: „Spracovanie vodného režimu podneho pokryvu podl’a metodiky CESOTER“, ďalej návrhu projektu „Dosledky klimatických zmien na hydrologický režim a vodné hospodárstvo“, riešenia ktorého sa pre roky 1995-1998 stal koordinátorom. Od roku 1995 je riešitelom úlohy „Príprava druhého doplneného vydania hydrologickej monografie Dunaja“ v rámci medzinárodnej spolupráce podunajských štátov pod záštitou IHP UNESCO.

V rámci pedagogického posobenia viedol stáže hydrologického postgraduálu UNESCO na VŠZ Praha, preddiplomo vé stáže poslucháčov AU Wageningen, je externým prednášatelom polnohospodárskej univerzity v Nitre, konzultačne viedol kandidátske práce viacerých ašpirantov v oblasti evapotranspirácie a modelovania zrážkovo-odtokových vzťahov.

Počet citovatelných prác z výsledkov doterajšej vedeckej činnosti (záverečné práce, časopisecké články, príspevky na roznych konferenciách a pod.) sa blíži k číslu 200. V oblasti experimentálneho a modelového výskumu hydrologickej bilancie vrátane problematiky environmentálnych dopadov, organizátorskou činnosťou i pedagogickým posobením zaradil sa nielen medzi popredných odborníkov u nás, ale i v zahraničí.

Pri príležitosti jubilea, v mene meteorologickej verejnosti vČechách ina Slovensku, ako i v mene redakčnej rady MZ, kde jubilant publikoval viacero prác, želáme mu taký pracovný elán, akým jeho otec v tom veku ovplýval (čo z uvedeného prehladu činnosti je viac ako reálne), ako i dlhý šťastný život nielen vrodinnom prostredí, ale i v kruhu meteorológov a hydrológov, s ktorými po desaťročia spolupracoval.

Ferdinand Šamaj, MZ 1998/1, ročník 51, str. 31-31