Otto Dub

1902–1979

ROZLUČKA S AKADEMIKOM OTOM DUBOM

Dňa 9. októbra 1979 v obradnej sieni bratislavského krematoria konala sa rozlúčka s akademikom Otom Dubom (* 11. októbra 1902, † 1. októbra 1979) riadnym členom ČSAV a SAV, profesorom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislavě, doktorom technických vied, Ing. dr., laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda, nositelom Radu republiky. Radu práce, Radu SNP, zlatej čestnej plakety ČSAV Za zásluhy o vedu a ludstvo, zlatej čestnej plakety ČSAV S. Bechyně za zásluhy v technických védách, zlatej medaily SAV, zlatej medaily SVŠT a dalších vyznamenaní, členom Vědeckého kolégia SAV pre technické vedy, predsedom Československého výboru pre medzinárodnú hydrologickú spoluprácu, bývalým dekanom Stavebnej a zememeraěskej fakulty SVŠT v Bratislavě, bývalým riaditelom Ústavu hydrologie a hydrauliky SAV, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu.

Akademik Dub, ako mladý absolvent Čestného vysokého učení technického, prišiel koncom dvadsiatych rokov na Slovenko, aby ho při nedostatku vlastných odborných kádrov pomáhal zveladovať. Slovensko mu prirástlo k srdcu a zvolil si ho za trvalé pósobisko. Dával mu nielen svoj um a pracovitost, ale i lásku k jeho přírodě a Iudu.

Akademik Dub na Slovensku založil a rozvinul modemů hydrológiu. Popři organizovaní systematických meraní a spracovaní hydrologického režimu u nás, obracia pozornost na výsledky hydrologického výskumu v ZSSR, čerpá z nich a tvorivo aplikuje v našich podmienkach. Paleta jeho záujmov bola velmi široká a jeho činnost vědecká i praktická v znaěnej miere ovplyvňovala rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku (prierez jeho činnosti ako i prehfad publikačnej činnosti bol zveřejněný v odborných časopisoch pri viacerých príležitostiach). S jeho vědeckou prácou úzko súvisí i organizačná činnost. Jeho angažovanost na tomto poli charakterizuje množstvo funkcií v riadiacich a pořádných orgánoch celoštátnej posobnosti i medzinárodného významu. Nebol v nich len formálnym členom, ale uplatňoval v nich široký rozhlad a bohaté skúsenosti k usmerneniu rozvoja vodného hospodárstva v súlade so světovým trendom. Rozsiahla je i jeho činnost pedagogická. Vychoval stovky hydrológov-vodohospodárov, desiatky vědeckých pracovníkov a tak právom sa u nás hovoří o „Dubovej hydrologickej škole”. Odborná činnost sa u akademika Duba však spájala s politickou angažovanosťou. Ako člen KSČ a ilegálny pracovník v čase vojny osobné zažil útrapy vázenia. Aktivně sa zapojil do Slovenského národného povstania a po oslobodení pósobil v róznych veřejných funkciáeh.

Akademik Dub bol člověk vzácných osobných, hlboko brdských vlastností, ktorý osobným príkladom bol vzorom svojím žiakom a spolupracovníkom. Pri poslednej rozlúěke vzdáváme hold jeho činorodej práci predchnutej láskou k vlasti, jej Iudu, vierou v pokrok a mierovú spoluprácu. V zosnulom strácame významného predstavitela hydrologie, ktorý sa svojou rozsiahlou vědeckou a organizačnou činnosťou podstatné zaslúžil o vybudovanie a rozvoj slovenskej hydrologie. Výsledky jeho práce dosiahli všeobecné uznanie, hlbokú úctu a obdiv všetkých, s ktorými spolupracoval a ktorí ho poznali. Čest jeho pamiatke!

Redakčná rada, vedenie HMÚ, MZ 1980/1, ročník 33, str. 31

Šesťdesiat rokov prof. inž. Ota Duba, doktora vied

Dňa 11. októbra 1962 dožil sa svojho význačného životného jubilea prof. inž. Oto Dub, doktor technických vied, člen korespondent ČSAV, akademik SAV a laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda, nositel Radu práce.

Prof. Oto Dub narodil sa v Uhlířských Janoviciach, v okrese Kutná Hora. Vysokoškolské štúdia absolvoval v roku 1926 na Českom vysokom učení technickom v Prahe, odbor inžinierského stavitelstva, smer vodohospodářsky a kultúrny. Po ukončení štúdia pracoval v Prahe na Ministerstve veřejných prác a od roku 1929 v hydrologickom oddělení Krajinského úřadu v Bratislavě.

V roku 1941 bol pre politickú činnost’ zatvorený a odsúdený do vezenia. Zúčastnil sa Slov. nár. povstania, začo obdržal Rád SNP.

V roku 1945 bol menovaný prezidiálnom šéfom na Povereníctve techniky, odkial odchádza v roku 1946 na Štátny hydrologický a meteorologický ústav ako jeho přednosta. Túto funkciu zastával i ako riaditeí Výskumného ústavu vodohospodářského v Bratislavě, ktorý bol založený z jeho iniciativy. Od roku 1947 prednáša na Slovenskej vysokej škole technickej, kde v roku 1951 bol menovaný profesorom. Je vedúcim katedry hydromeliorácií a viac rokov bol dekanom fakulty. Pri založení Slovenskej akadémie vied bol zvolený za člena korešpondenta, v roku 1955 za akademika a v roku 1959 za člena korešpondenta ČSAV. V SAV zastává rózne význačné funkcie a je zakladatelům a riaditeíom Ústavu hydrologie a hydrotechniky SAV. Okrem toho je členem viacerých vědeckých rád a pořádných sborov vysokých škol, akadémii a rezortných ústavov. Je tiež členom Vedecko-ekonomickej rady HMÚ, kde máva mnoho podnětných návrhov aj z meteorologického cdboru najma v problémoch bilancie oběhu vody v ovzduší. Je členom Ústredného a Slovenského výboru Spoločnosti pre šírenie vědeckých a politických poznatkov.

Profesor Oto Dub patří medzi najznámejších vodohospodárov v našej republike. Tažisko jeho práce je v odbore hydrologie, čo ho úzko spája so všetkými vodohospodářskými problémami. Pracoval vo všetkých oboroch hydrologickej služby. Pre váčšiu časť vodohospodářských prác na Slovensku z posledných 30 rokov vypracoval hydrologické podklady a posudky. Okrem tejto praktickej činnosti zameral svoju prácu na vědecké riešenie problémov. Zásluhou prof. Duba je, že začal u nás ako jeden z prvých raziť cestu vedeckej hydrologie. Přičinil sa o široké zavedeme moderných metod matematickej štatistiky a genetického přístupu pri riešení úloh do hydrologie. Teoretickým zhodnotením doterajších výsledkov odvodil obecnejšie, pre Slovensko platné zákony časových a priestorových zmien rozhodujúcich hydrologických hodnot. Výsledky svojej práce zveřejňoval v rázných publikáciách a článkoch, ktorých je viac ako 60. Viaceré z nich boli uveřejněné aj v zahraničí. V „Meteorologických zprávách” boli napr. uveřejněné články „Výpar a jeho plošné a časové rozdelenie na Slovensku”, „Medze kritických krátkodobých daždov”, „Pravdepodobnosť prekročenia ročných a mesačných zrážkových úhrnov v Bratislavě”.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patří kniha „Všeobecná hydrológia Slovenska” odměněná štátnou cenou Klementa Gottwalda a celoštátna vysokoškolská učebnica „Hydrologů, hydrografia a hydrometria”. Kniha Všeobecná hydrológia Slovenska dáva široký prehlád o zásobách vody a ich rozdělení na Slovensku a poskytuje základné hydrologické údaje pre riešenie róznych vodohospodářských problémov na celom území Slovenska.

Vysokoškolská učebnica Hydrológia, hydrografia a hydrometria, ktorú autor právě prepracováva už k druhému vydaniu, je význačná okrem svojej vysokej odbornosti aj tým, že slúži za vzor aj na správné a tvořivé uplatnenie a propagáciu sovietske, vedy v našich technických védách. Z dalších početných práci vyzdvihujem ešte odbornú knihu „Limnológia”, ktorá je prvou sústavnou prácou u nás, zaoberajúcou sa hydrolčgiou sto atých vód a prácu „Hydrologická služba na Slovensku za dób neslobody”, kde sú zhrnuté výsledky jeho práce do oslobodenia.

To je v krátkosti zhrnutá práca prof. Ota Duba. Celá jeho životná činnosť skvěle symbolizuje typ socialistického vedca a učitefa, ktorý všetky svoje vědomosti a úsilie dáva v prospěch výstavby našej socialistickej vlasti.

Zároveň ostává nám len zapriať prof. O. Dubovi do dalšieho života dobré zdravie a ešte mnoho pracovných úspechov.

J. Šoltéz, MZ 1962/5, ročník 15, str. 117