MIMORIADNA ZIMA PRI IPLI VO FEBRUÁRI 1929 PODLÁ ZÁPISOV KRONIKÁRA
Oblast okolia města Šahy a kúpelov Dudince patří medzi najteplejšie oblasti na Slovensku. Teploty nad + 30 °C nie sú mimoriadne v letných mesiacoch. Zimy v ostatných desaťročiach sú miernejšie. Sú případy, že vóbec nie je vytvořená sněhová pokrývka. Například, v roku 1972 ani na začiatku, ani na konci roka takáto vóbec nebola. V tomto roku iba dvakrát napadlo málo sněhu, ktorý za krátký čas sa roztopil. Aj zrážok je tu poměrné málo. Podia mójho merania v Tupěj (obec leží severně od Šiah a južne od Dudiniec) za 32-roěné obdobie v rokoch 1953—1984 je priemer zrážok 526,1 mm.
V rokoch 1920—1942 však zimy boli ovela tuhšie. V každom roku bývalo 20—30, ale aj 50 cm snehovej pokrývky. Lad na Ipli, Krupinke a Štiavnici mal hrůbku okolo 15—25 cm. Zimy —10° až —15 °C tiež bývali každý rok. Převážné fúkal velmi studený východný vietor. Eudia ho aj nazývali „Sibiřsky vietor — Sibiřská zima”, čiže podnebie bolo viae kontinentálneho charakteru, t. j. teplé letá a tuhé zimy. Eudia od jari do jeseni (od konca marca — do polovici septembra) chodili bosí. V Ipli a v spomínaných potokoch deti, ale aj dospělí sa kúpali od konca mája do polovici septembra.
Polné práce sa započali vo viacerýeh rokoch už v druhej polovici februára, ked odrazu prišiel odmak. Niekedy ale iba koncom marca. V apríli, občas aj v začiatku mája, sa vyskytovali jarné mrazy, ktoré zapříčinili škody na rastlinách. Ako u hrozná, kukuřice, zemiakov, ale aj v ovocných sadoeh. často zamrzli čerešne, marhule, broskyne, ale aj jablká. Boli ale případy, že sa mrazy vyskytli aj koncom mája, ba aj v júni.
Takéto případy boli napr. 23. a 24. mája v roku 1866 na celom okolí. Škody boli značné, že župné orgány vyměňovali mimoriadne komisie na zistenie rozsahu škod. Rozhodli aj o mimoriadnych podporách pre obyvatelstvo. A v tomto roku rolníkom celkom odpustili polnohospodársku daň.
Koncom mája v roku 1913 napadalo vela sněhu, ovocné stromy boli právě rozkvitnuté. Eudia nevěděli, čo majů robit. Jedni si striasli sneh zo stromov, druhí si zakládali ohne z haluziny v zahradách. Pri tom najmenej boli poškodené tie stromy, z ktorých nestriasli sneh.
Dňa 5. júna v roku 1918 bol tuhý mráz. Velmi zamrzli kukuřice, ktoré sice po tom vyhnali nové výhonky, ale úroda bola mizerná. Mráz zapříčinil značné škody, hlavně na po-rastoch pšenice na nižšie položených častiach chotárov. Na kopcoch boli miernejšie škody. Pšenice vtedy právě kvitli. Tie tak silné boli poškodené mrazom, že v klasoch nebolo zrna. Žatva sa uskutoěnila, ale vóbec nebolo třeba mlátit.
Tuhý mráz bol aj dňa 11. mája 1927.
Mimoriadna bola ale zima vo februári 1929. Pri tom v decembri 1928 ešte bolo poměrné teplo. Počasie ešte aj v januári 1929 považovali za normálně. Mimoriadna tuhá zima přišla iba vo februári. Najnižšia teplota bola dňa 11. februára. V Tupěj vtedy namerali —36 °C! Tuhá zima trvala cca dva týždne. Teploty sa pohybovali medzi —20° až —30 °C. Zaujímavý zjav bol, že nad ránom sa ovocné stromy v zahradách hlasným vrzganím rozštiepili. V studniach tiež zamrzla voda. Třeba však vedieť, že studné vtedy boli otvorené. Voda sa tahala vedrom na hákoch ručně. Ráno vždy najprv museli s velkými žrčtmi přerazit lad v studniach, až po tom mohli brat vodu. Po tých dvoch týždňoch sa zima čiastočne zmiernila, ale odmak došiel iba koncom marca. No, aj napriek tomu, ešte 10. aprila napadlo 10 cm sněhu. Jarné polné práce sa započali po 15. apríli. Okolo 1. mája oziminy sa eště sotva zeleňali. V máji a v júni boli po tom výdatné teplé dážde, ktoré z časti napravili vegetáciu porastov. Úroda obilovin bola priemerná. Len žatva meškala dva týždne. Najváčšie následky zimy boli na ovocných stromoch, a to hlavně na orechoch. Vymrzli aj storočné stromy, mladšie stromy však nie.
Mimoriadna událost bola ešte aj tá, že vo februári pri teplotě —22 °C sněžilo.
Ladislav Tipary, MZ 1985/3, ročník 38, str. 86