Margita Kurpelová

Margita Kurpelová

1925–1986

RNDr. MARGITA KURPÉLOVÁ, DrSc. ZOMRELA

Dvanásteho januára 1986 v nádeji, že ešte dovřši svoje zá­měry, ktoré si postavila na 8. 5RP na úseku výskumu klimato­logie, zomrela vo veku 60 rokov dlhoročná vědecká a vedúca hospodářská pracovníěka Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislavě, RNDr. Margita Kurpélová, DrSc. Na­rodila sa 13. 12. 1925 v Čachticiach (okr. Trenčín).

Vzhladom na to, že k životnému jubileu RNDr. M. Kurpelovej, DrSc. bolo v Meteorologických zprávách (č. 6/1985) zveřejněné komplexně zhodnotenie s fotografiou včítane zoznamu výskumných prác, nerozšiřujeme nekrolog o tieto časti.

Slovenský hydrometeorologický ústav stráca v zomrelej významnú vyspelú vedeckú odborníčku so širokým rozhladom, mimoriadne svedomitú a spolahlivú spolupracovníčku, ktorá zasvátila celý svoj plodný život, naplněný prácou k prospěchu našej meteorologie aj klimatologie, ako aj celej našej spoločnosti.

Čest jej pamiatke!

Juraj Rak, MZ 1986/2, ročník 39, str. 64

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU RNDr. MARGITY KURPELOVEJ, DrSc.

Dňa 13. 12. 1985 sa v duševnej pohodě na aktívnom odpo­činku v dóchodku dožívá významného životného jubilea dlhoročná vědecká a vedúca hospodářská pracovníčka Slo­venského hydrometeorologického ústavu v Bratislavě RNDr. M. Kurpélová, DrSc., rodáčka z Čachtíc (okr. Trenčín).

Po skončení středoškolského štúdia (gymnázium v Novom Meste n. Váhom) v roku 1945 pokračovala v štúdiu na Prírodovedeckej fakultě UK v Bratislavě, ktoré ukončila štátnymi skúškami v r. 1950. V roku 1966 ukončila externú vodeckú aspirantům a v roku 1967 získala doktorát prírodných vied (RNDr.). Hodnost samostatného vědeckého pracovníka jej bola přiznaná v roku 1969 a vedúceho vědeckého pracovníka v roku 1977. V roku 1983 obhájila doktorát geografických vied (DrSc). Ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia (1950) nastúpila do zamestnania na Hydrometeorologický ústav v Bratislavě, kdo pracuje dotoraz.

RNDr. M. Kurpélová, DrSc. po nástupe na HMÚ dostala za úlohu zorganizovat fenologickú službu na Slovensku a vy­budovat sieť fenologických stanic, ako základný předpoklad pre rozvoj fenológie na Slovensku. Odborné viedla pracovnu skupmu pro fenológiu až do roku 1971, kedy bola pověřená vedením samostatného oddelenia pre výskům klimatologie.

Na základe teoretických poznatkov a publikačných výsledkov rozvinula v prvom období svojej činnosti u nás fenológiu ako samostatná vednú disciplínu. Vo svojej odbornej, vedeckej a publikačnej činnosti sa věnovala predovšetkým nasledujúcim problémom:

  • výskům prírodných podmienok Slovenska z fenologicko geografického hradiska
  • použitie matematických metód pri analýze fenologických javov a metodách ich předpovědí
  • agroklimatická rajonizácia ČSSR (zvlášť významné pře polnohospodársku velkovýrobu)
  • potenciálně agroklimatické podmienky pestovania základ­ných polnohospodárskych kultúr
  • výskům vztahu rastlín k vlahé (vláhová potřeba rastlín v nadvaznosti na vhodnost ich pestovania na území Slo­venska — v priestore a v čase)
  • výskům meteorologických podmienok v žatevnom období
  • výskům reliéfnej mezoklímy a mikroklímy, atd.

Vzhladom na dosiahnuté výsledky vo výskumnoj činnosti bola jej zverená aj koordinácia a riešonie výskumných úloh z oblasti agrometeorológie a fenológie v rámci medzinárodnej spolupráce HMS-MS socialistických štátov. Išlo predovšetkým o úlohu „Agroklimatické resursy socialistických štátov Európy” v spolupráci ZSSR, PER, NDR, MER a BER, kde bola aj spoluautorkou i členkou redakčnej rady troch publikácií z tojto problematiky. Ako členka pracovnej skupiny pri Světověj meteorologickej organizácií v Ženevě spolupracovala na úlohách:

  • štúdium vplyvov meteorologických faktorov na velkosť a kvalitu úrody polnohospodárskych plodin vo světe a … na velkosť a kvalitu úrody technických plodin vo světe,
  • meteorologický výskům Tatier v spolupráci s PER ako súčasť programu ALPEX WMO.

Je členkou vědeckých spoločností ČSAV a SAV (meteorolo­gickej , geografickej a bioklimatickej), členkou redakčnej rady Meteorologických zpráv a vedeckej rady SHMÚ.

Popři svojej výskumnej činnosti vykonávala rozsiahlu odborno-organizátorskú činnost (koordinácia výskumu klimato­logie SHMÚ; koordinácia výskumných úloh z meteorologie a klimatologie za ČSSR v rámci HMS-MS socialistických štátov a pod.).

Za svoju odborne-výskumnú a organizátorsko-riadiacu prácu monovaná dostala v roku 1971 rezortně vyznamenáme MLVH-SSR „Budovatel vodného hospodárstva” a v roku 1974 štátne vyznamenáme „Za vynikajúcu prácu”.

RNDr. M. Kurpélová je členkou KSČ od roku 1963. Počas celého obdobia zastávala rózne funkcie (podpredsedkyňa a predsedkyňa výboru ZO KSS, členka pléna ObV KSS Bratislava III, členka vedecko-tochnickej komisie pri MsV KSS Bratislava, predsedkyňa ZO SZŽ). V rokoch 1958 — 61 absolvovala Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu.

Za aktívnu politicko-angažovanú prácu RNDr. M. Kurpé­lová, DrSc. bola ohodnotená aj politickými orgánmi (Čestné uznanie ObV ZČSP – 1974; Medaila ObV KSS Bratislava III k 30. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armá­dou — 1974; Památná medaila ObV KSS Bratislava III pri příležitosti 50. výročia založenia KSČ — 1975; Památná medaila ÚV SZŽ k 35. výročiu oslobodenia československa ČA — 1980; Bronzová medaila ObV SZM „Za socialistickú výchovu” — 1980).

Krátký pohlad do života jubilantky přesvědčuje, že žila plodný život, naplněný prácou ku prospěchu našej meteoro­logie a klimatológie ako aj celej našej spoločnosti.

V mene pracovníkov oboch ústavov ako i redakčnej rady Meteorologických zpráv želáme jubilantke do dalších rokov dobré zdravic, tvorivú iniciativu při plnění úloh, na ktorých sa bude svojimi dlhoročnými skúsenosťami podielať.

[1] Chod polnohospodárskych prác na Slovensku v štatistickom zhodnotení. Praha 1954, s. 1 — 32.

[2] K reorganizácii staničnej siete fenologickej služby. Meteorol. Zpr., 12, 1959, č. 2-3, 8. 62-63.

[3] Fenologické fázy ovocných stromov a ich vztah k meteo­rologickým faktorom. Geogr. Čas., 16, 1962, č. 3, s. 161 — 180.

[4] Fenologické poměry Východoslovenského kraja. In: Klimatické a fenologické poměry Východoslovenského kraja. Praha 1966, s. 182-278.

[5] Fenologické poměry Západoslovenského kraja. In: Klimatické a fenologické poměry Západoslovenského kraja. Praha 1968, s. 223 — 324.

[6] Primenenije fenologičeskich dannych pri issledovanii agroklimatičeskich uslovij s učetom osnovnych klima-tičeskich elementov i orografičesko-morfologičeskich jedinic. In: Sbornik dokladov po agrometeorologii. Sofia, 1968, s. 69-85.

[7] Fenologicko-geografická rogionalizácia územia Slovenska so zřetelům na dlžkovohorizontálne změny fenologických javov. Geograf. Čas., 23, 1969, č. 1, s. 3-23.

[8] Niektoré výsledky meraní pódnej vlhkosti pod polnohospodárskymi plodinami. Metoorol. Zpr., 22, 1970, 6. 2, s. 38-43.

[9] Agroklimatičeskije resursy soeialističeskich stran Jovropy. Sofia, 1971, s. 1-34, 6 máp. (Spoluautoři I. A. Golcberg a E. Herškovič.)

[10] Fenologické poměry Stredoslovenského kraja. In: Klima­tické a fenologické poměry Stredoslovenského kraja. Bratislava 1972, s. 327-414.

[11] Agroklimatické podmienky pestovania niektorých polno­hospodárskych kultur v Hurbanově. Meteorol. Zpr., 25, 1972, č. 2-3, s. 58-63.

[12] Agroklimatičoskij spravočnik territorii soeialističeskich stran Jevropy. Sofia, 1974. (Spoluautorstvo.)

[13] Agroklimatické  podmienky  ČSSR.   Bratislava, HMÚ 1975. 2 zv. (Spoluautoři L. Coufal a J. Čulík.)

[14] Fenologicko-geografická rogionalizácia územia Slovenska. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 9. Bratislava 1976, s. 1 — 60, 2 mapy.

[15] Klimatické podmienky pře obilné kombajny o priechodnosti 8 až 10 kg s_1 na Slovensku. Meteorol. Zpr., 29, 1976, č. 6, s. 165-175.

[16] Agroklimaticko-geografické členenie územia ČSSR. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 11. Bratislava 1977, s. 7-58.

[17] Agroklimatické podmienky pestovania a tvorby úrody kukuřice, cukrovej repy a zemiakov na Slovensku. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 11. Bratislava 1977, s. 59-93.

[18] Sezónny vývoj rastlín vo vztahu k vlahovej potřebě. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 11. Bratislava 1977, s. 94-146.

[19] Klimatická charakteristika niektorých prvkov v povodí Mošteník. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 17. Brati­slava 1979. s. 128. (Spoluautor kol.).

[20] Analýza vzťahov fenologických javov ako základ feno­logických prognóz. In: Zborník prác HMÚ Bratislava. 16. Bratislava 1980. s. 64-111.

[21] Fenologické javy a ich vztah ku kolísaniu klímy. Me­teorol. Zpr., 33, 1980, č. 5, s. 142-147.

[22] Použitie dynamického modelu „počasie —úroda” pre prognózu mody obilnin. Meteorol. Zpr., 35, 1982, č. 6, s. 161 — 164. (Spoluautor L. Novák.)

[23] Agroklimaticko-pódne podmienky pestovania cukrovej repy na Slovensku. Polnohospodárstvo, 28, 1982, č. 7, s. 643-652. (Spoluautor E. Fulajtár.)

[24] The Effect of meteorological factors on crop yields and methods of forecastings the yield. Technical Note, č. 174. WMO-NO 566. Geneva, s. 1-54. (Spoluautoři E. S. Ulanova, J. Goudrian, B. W. Kelly, R. Pfau).

[25] Agroklimaticko-hydropedologické podmienky pestovania kukuřice na zrno na Slovensku. Polnohospodárstvo, 28, č. 8, s. 743-753. (Spoluautor E. Fulajtár.)

[26] Agroklimatická charakteristika produktivity hlavných polnohospodárskych plodin na Slovensku. Meteorol. Zpr., 36, 1983, č. 1, s. 26-28.

[27] Agroklimaticko-pódne podmienky pestovania zemiakov na Slovensku. Polnohospodárstvo,   29, 1983, č. 4, s. 279-289. (Spoluautor E. Fulajtár.)

[28] Agroklimatické podmienky pestovania a úrody obilnin na Slovensku. In: Zborník prác SHMÚ. 22. Bratislava s. 9-31.

[29] Agroklimatický potenciál územia Slovenska. In: Zborník prác SHMÚ. 22. Bratislava 1983, s. 33-51.

[30] Charakteristika teploty vzduchu v oblasti Tatier při prevládajúcom severnom a južnom prúdení a vplyv orografie na jej rozloženie. Meteorol. Zpr., 37, 1984, č. 5, s. 144—151. (Spoluautorka M. Klapowa.)

[31] Agroklimatické podmienky pestovania medziplodín na Slovensku. Meteorol. Zpr., 38, 1985, č. 1, s. 17 — 25.

[32] Mrazíky a ich účinky na teplomilnejšie plodiny a ovocné stromy na Slovensku. Meteorol. Zpr., 38, 1985, č. 3, s. 76-82.

Juraj Rak, MZ 1985/6, ročník 38, str. 190-191