Juraj Rak
1932–2007
RNDr. Juraj Rak, CSc., už nie je medzi nami
Dňa 2. 3. 2007 po dlhej ťažkej chorobe zomrel popredný slovenský meteorológ RNDr. Juraj Rak, CSc., dlhoročný l. námesník riaditel’a Slovenského hydrorneteorologickeho ústavu.
Dr. Rak sa narodil 5. 4. 1932 v Zemplínskej Teplici, okres Trebišov. Stredoškolské štúdium absolvoval v Košiciach, kde v roku 1951 zmaturoval na 2. Štátnom gymnáziu. V roku 1956 ukončil vysokoškolské štúdium rnatematiky a fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Patrí medzi prvých fyzikálne graduovaných meteorológov na Slovensku. Po skončení štúdií krátko pósobil ako gymnaziálny profesor matematiky a astronómie v Košiciach.
Na Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave nastúpil 1. 7. 1958, kde až do odchodu do dóchodku odpracoval 36 rokov. Vzhladom na jeho odborné aj organizačné předpoklady rýchlo ptlstupoval vo vedúcich funkciách. Postupne bol vedúcim leteckej meteorologickej siete, vedúcim odboru klimatológie, vedúcim klimatologickej služby a 21 rokov zastával funkciu l. námestníka riaditela ústavu. Krátko před odchodom do dóchodku bol vedúcim výskumného oddelenia pre klimatológiu. V roku 1970 ukončil vedeckú ašpirantúru a získal hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied. V roku 1978 sa stal samostatným a v roku 1987 vedúcim vedeckýrn pracovníkom. Vyše dvadsirť rokov bol členom Komisie pre klimatológiu pri Svetovej meteorologickej organizácii. V rokoch 1969–1993 bol členom redakčnej rady Meteorologických Zpráv a pátnásť rokov členorn redakčnej rady časopisu ochrana ovzduší. Bol tiež členom mnohých výborov, komisií a vedeckých rád.
Ako námestník riaditel’a pre klimatológiu a čistotu ovzdušia, popri starostlivosti o prevádzku a rozvoj klimatológie, venoval osobitnú pozornosť budovaniu pracovísk čistoty ovzdušia. Pod jeho vedením sa realizovala výstavba siete staníc na meranie znečistenia ovzdušia v priemyselných oblastiach Slovenska, výstavba chemických laboratórií SHMÚ a výstavba meteorologických observatórií pri jadrových elektrárnách v Jasovských Bohuniciach a Mochovciach. Podporoval rozvoj monitoringu regionálneho znečistenia ovzdušia, atmosférickej rádioaktivity aj budovanie Registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia. Dvadsať rokov bol koordinátorom výskumných úloh rozvoja vedy a techniky v rámci štátnych programov, venovaných životnému prostrediu. V rámci riešenia týchto úIoh sa prvýkrát celoplošne vyhodnotil stav a vývoj znečisťovania ovzdušia v Slovenskej republike, realizoval program rneteorologického zabezpečenia rozvoja jadrovej energetiky, vyvinuli sa metódy matematického modeIovania a hodnotenia znečistenia ovzdušia. Dr. Rak bol 26 rokov vládnym splnomocnencom pre problém V meteorologické aspekty znečistenia atmosféry „Všeobecne rozvinutého programu spolupráce štátov RVHP v oblasti ochrany životného prostredia a racionálneho vyuŽívania prírodných zdrojov“. Vyučoval na podnikovej škole SHMÚ, prednášal na postgraduálnom štúdiu pri Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave i na Baníckej fakulte TU v Košiciach.
Vykonával funkciu školitel’a vedeckých ašpirantov. Zoznam jubilantových publikácii obsahuje vyše 100 položiek. Popri velkom počte príspevkov v odborných domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch z vedeckých konferencií bol spoluautofom vysokoškolskej učebnice Blažej a kol.: Chemické aspekty životného prostredia, monografií Klíma a bioklíma Bratislavy, Klimatické a fenologické pomery krajov Slovenska, Analýza ov zďušia a d’alších publikácií. Aktívne sa podiel’al na práci Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, Vedecko-technickej spoločnosti i Slovenskej spoločnosti pre životné prostredie. Za dlhoročnú odbornú aj organizátorskú prácu získal rad ocenení a vyznamenaní.
Dr. Rak bol vzorný otec rodiny, vychoval dve deti Vladimíra a Janu, tešil sa z vnukov a vnučiek. V posledních rokoch pomáhal chorej manželke Erike, a to napriek svojim vlastným vážnym zdravotným problémom, ktorým krátko pred dosiahnutím 75 rokov života nakoniec podlahol. Odchodom Dr. Raka stratila slovenská meteorológia svojho popredneho predstavitela.
Dušan Závodský, MZ 2007/2, ročník 60, str. 62–63
Poděkování RNDr. J. Rakovi, CSc.
V souvislosti s odchodem do důchodu k 1. 6. 1993 ukončil svoji činnost v redakční radě našeho časopisu RNDr. Juraj Rak, CSc. ze Slovenského hydrometeorologického ústavu. Byl služebně nejstarším členem redakční rady (od r. 1969) a v této aktivitě uplatnil nejen svoje dlouholeté odborné a organizační schopnosti, ale i přirozený vztah k publikační činnosti.
Pozice náměstka ředitele SHMÚ předurčovala často zajišťování nevděčných úkolů, spočívající v osobní garanci za přípravu tématicky koncipovaných čísel a článků. Těchto úkolů se vždy zhostil spolehlivě a přesně.
I svojí autorskou a lektorskou činností spoluvytvářel charakter Meteorologických zpráv po téměř čvrt století.
Přejeme RNDr. J. Rakovi, CSc. upřímně dobré zdraví i osobní pohodu a věříme, že odborná spolupráce s „jeho” časopisem nekončí jedním kalendářním datem.
Redakce – redakční rada, MZ 1993/3, ročník 46, str. 95
RNDr. JURAJ RAK, CSc. – ŠESTDESIATROČNÝ
V tomto roku sa dožívá významného životného jubilea popredný představitel slovenskej meteorologie RNDr. Juraj Rak, CSc. Jubilant sa narodil 5.4.1932 v Zemplínskej Teplící, okres Trebišov. V rodisku absolvoval základnu školu, v Sečovciach meštiansku školu a v roku 1951 zmaturoval na gymnáziu v Košiciach. V roku 1956 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě, smer matematiku a fyziku, špecializáciu meteorológia. V roku 1970 ukončil vedeckú ašpirantúru a získal hodnost kandidáta fyzikálno-matematických vied. V roku 1987 sa stal vedúcim vědeckým pracovníkom.
Dr. Rak po skončení vysokej školy mal póvodne začať pracovat v armádnej meteorológii. Vzhíadom na znižovanie stavov dóstojníkov v uvedenom období přechodné pósobil ako středoškolský profesor matematiky a astronómie v Košiciach. Na Slovenský hydrometeorologoický ústav v Bratislavě nastúpil 1. 7. 1958 a doposiaí odpracoval 34 rokov. Postupné zastával rózne hospodářské funkcie: vedúci leteckej služby, vedúci odboni klimatológie, vedúci klimatológickej služby a v rokoch 1969 až 1990 funkciu I. námestníka riaditela ústavu. V súčasnosti je vedúci výskumu klimatológie.
Jubilant počas svojho pósobenia na SHMÚ zastával rad odborných funkcií. Vyše dvadsaf rokov bol členom technickej komisie pre klimatológiu pri Světověj meteorologickej organizácií. Pátnásf rokov bol členom redakčnej rady časopisu Ochrana ovzduší, od roku 1969 doposial je členom redakčnej rady Meteorologických zpráv. Bol členom viacerýeh výborov, komisií i vědeckých rád.
Dr. Rak začínal v synoptickej a leteckej meteorológii. V tomto období sa věnoval štúdiu problematiky dohladnosti z hiadiska potrieb leteckej dopravy. Po přechode do klimatologickej služby sa zaoberal otázkami atmosférickej vlhkosti i hodnotením mimoriadnych prejavov počasia. Ako námestník SHMÚ pre klimatológiu a čistotu ovzdušia, popři starostlivosti o prevádzku a rozvoj klimatológie, věnoval osobitou pozornost budovaniu pracovísk čistoty ovzdušia. Významnou mierou sa zaslúžil o rozvoj tejto novej činnosti. Pod jeho vedením sa realizovala výstavba siete stanic na meranie znečistenia ovzdušia v priemyselných oblastiach
Slovenska, výstavba laboratórií čistoty ovzdušia v Bratislavě a na pobočkách v Banskej Bystrici i Košiciach, výstavba meteorologických observatórií v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Podporoval rozvoj monitoringu regionálneho znečistenia ovzdušia a chemického zloženia zrážkových vód, monitoring rádioaktivity i budovanie Registra emisii a zdrojov znečistenia ovzdušia. V druhej polovici osemdesiatych rokov sa aktivně podieíal na rozvoji prognóznych a signálnych systémov znečistenia ovzdušia v Bratislavě a Košiciach.
Dr. Rak sa široko angažoval na rozvoji spolupráce štátov RVHP v oblasti ochrany ovzdušia. Po roku 1968 v rámci Pracovnej skupiny pre meteorologické aspekty znečistenia atmosféry Konferencie riaditeíov meteorologických služieb, od roku 1974 bol vládnym splnomocnencom pre problém V. – meteorologické aspekty znečistenia atmosféry Všeobecné rozvinutého programu spolupráce štátov RVHP v oblasti ochrany životného prostredia a racionálneho využívania prírodných zdrojov. Túto funkciu vykonával až do zániku RVHP v roku 1990. Nesporným pozitívom tejto spolupráce boli kontakty a výměna skúsenosti medzi odbornými pracoviskami čistoty ovzdušia východoeurópskych štátov.
Dr. Rak bol v rokoch 1971 až 1990 koordinátorom viacerýeh výskumných úloh z oblasti znečisťovania ovzdušia. Aktivně sa podielal na analýze a hodnotení výsledkov meraní znečistenia ovzdušia, meteorologickom zabezpečovaní rozvoja jadrovej energetiky i viacerýeh klimatologických štúdiách. Publikoval vyše 100 odborných prác. Bol spoluautorom vysokoškolskej učebnice Blažej, A. a kol.: Chemické aspekty životného prostredia. Aktivně sa zúčastnil mnohých vědeckých konferencií a seminárov doma i v zahraničí. Lektoroval a oponoval desiatky odborných článkov a výskumných správ. V súčasnosti, ako vedúci výskumu klimatológie, koordinuje za SHMÚ riešenie úlohy .Hydrometeorologický potenciál ČSFR”.
Skúsenosti z pedagogickej práce středoškolského profesora jubilant uplatnil ako učitel na nadstavbovej podnikovej technickej škole (1963 – 1974), kde vyučoval matematiku, všeobecnú meteorológiu a čistotu ovzdušia. Neskór prednášal na postgraduálnom štúdiu pri Chemicko-technologickej fakultě SVŠT v Bratislavě i na Baníckej fakultě SVŠT v Košiciach. V roku 1979 bol schválený ako školitel pre výchovu nových vědeckých pracovníkov pre vědný odbor meteorológia a klimatológia.
Jubilant sa aktivně podieíal na práci Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, Vedecko-technickej spoločnosti a v súčasnosti je vo výbore Slovenskej spoločnosti pre životné prostredie.
Dr. Rak si svojím otvoreným, energickým a operatívnym prístupom k íuďom i problémom vždy vedel udržať potrebnú autoritu v oknihu svojich spolupracovníkov a významné přispěl k rozvojů SHMÚ v posledných desaťročiach, hlavně v oblasti klimatológie a ochrany ovzdušia. Jubilant sa dožívá 60 rokov v plnom zdraví a aktívnej práci. Do ďalších rokov jeho života mu prajeme vela zdravia, spokojenosti v práci i v osobnom životě.
Dušan Závodský, MZ 1992/1, ročník 45, str. 20