Aj keď je “svet báječné miesto na narodenie”, každému člověku je bez jeho vole určený čas a miesto jeho zrodu. A tak sa stává, že všetci čo sme sa narodili na záhorských, či iných rovinách, nemůžeme nezávidief rodákovi z blízkosti hór a výnimočného tatranského pohoria, ktorého už prvé dětské pohrady patřili úchvatným skalnatým štítom. Vyrastal vo vyrovnanom rodinnom prostředí historického městečka, plného slávy, zdobiacej dějiny bývalého horného Uhorska. Dobré sudičky chlapcovi nadělili okrem pracovitosti a umu aj talent pohybu a dohřej mysle, s citom pre pravdu.

Nelahké roky čakali na mládenca – študenta spod Tatier. Dlho som premýšral, ako priblížil osobnost jubilanta, priatera, neformálnymi slovami. Úrodou otaželi roky práce, štúdia, bu­dovania i športového zápolenia v mnohých disciplínách. A keď už je řeč o Sportovaní, tak vždy a všade rešpektoval FAIR-PLAY. Inak sa nedá lepšie vyjadrit šlachetný a čestný život jubilanta.

Narodil sa 30. júna 1932 v Malom Slavkove. Po Gymnáziu v Kežmarku (1943-1951) študoval v rokoch 1951 až 1956 na Prírodovedeckej fakultě UK v Bratislavě, odbor matematika-fyzika, v posledných dvoch rokoch špecializáciu meteorológia.

V roku 1973 sa stal kandidátom matematicko-fýzikálnych vied a neskór samostatným vědeckým pracovníkom. Po skončení vysokej školy už 14. marca 1956, nastúpil do Hydrometeoro­logického ústavu a stal sa vedúcim Aerologickej stanice Poprad.

V tejto fúnkcii pósobí doteraz. Tridsatšest rokov vzbudzuje úctu už len pri ich vyslovení. Póvodné pracovisko na letisku Poprad so štyrmi pracovníkmi, sa pod jeho vedením rozrástlo na Středisko aerológie a horskej meteorológie, vybudované v rokoch 1969-1977 v Gánovciach (dnes s 22 pracovníkmi). Pra­covisko je vybavené najmodernejšou technikou (Systém Digicora, fy VAISALA) vrátane počítačov a pravidelné merenia štyrikrát denně sú súčasfou medzinárodnej výměny meteoro­logických informácií.

V roku 1977 sa doktor Pribiš zúčastnil pätmesačného Medzinárodného monzunového experimentu ’77 v Indickom oceáne, Arabskom mori a Bengálskom zálive s ciefom expedície prispief k objasneniu mechanizmu monzúnovej cirkulácie v tropickej oblasti. (Pri tejto cestě prešiel viac ako 40 tisíc kilometrov, překročil rovník v oblasti Sumatry a bol krstený Neptúnom. A možno aj preto v jeho pracovni nájdeme výrok z čias antických, že “Loď nemóže byť istená jednou kotvou, tak ako život jedinou nádejou”).

Pre úplnosf dodávám, že jubilant publikoval okolo 30 odborných prác, pósobil dva roky ako externý učitel na MFF UK v Bratislavě, viedol viaceré diplomové práce i výskumné úlohy a v roku 1980-1986 bol členom autorského kolektivu explikatívneho Meteorologického slovníka, připraveného na vydanie. Bol dlhoročným predsedom Vý­chodoslovenskej pobočky Slovenskej meteorologickej spo­ločnosti pri SAV.

Odbomú činnost, priatefský vztah i neúnavný mladicky elán dobré pozná nielen naša československá meteorologická obec, ale aj odborníci susedných krajin a každý, kto len raz navštívil oázu zvanú Gánovce, zatúži po návrate na toto miesto. K týmto luďom. K priatefovi, jubilantovi dr. J. Pribišovi, CSc., ktorému týmto blahoželáme a prajeme pevné zdravie, spokojnosf a šfastie do ďalších rokov života.

Janko, ak Ti snáď život niečo uberie, nesmút, veď ako sám vravíš, dal Ti tolko, že má z čoho brat.

Ivan Panenka, MZ 1992/3, ročník 45, str. 94-95