Ján Danč

Ján Danč

1903–1974

Za profesorom Jánom Dančom

V noci na 12. mája 1974 zomrel v Bratislavě profesor Ján Danč (nar. 17. júla 1903 v Korneuburgu pri Viedni), významný slo­venský meteorológ.

Nedávno sme jeho životné dielo hodnotili pri dovršení 70-tich rokov života (MZ r. 26, č. 3, str. 92), preto tu pri jeho odchode do nenávratna si připomeňme hlavně rysy jeho osobnosti.

Od leta minulého roku, ked sa dožil vyvrcholenia svojich túžob v osobnom živote, ked mu synovia dokončili štúdiá, akoby v ňom pohasol nepřekonatelný elán, akoby sa postupné strácal.

Po celý svoj život bol priamočiary, náročný na seba, nekompromisný a nepřipustil nedbalů prácu. Bol vedúcim v róznych funkciách (oddelcnia, odboru, riaditel ústavu, pobočky), ako sa mu za vyše 20 rokov práce na ústave pri róznych reorganizáciách prisúdilo. Od mladosti bol lavoorientovaný, už za vysokoškol­ských štúdii v Prahe mal dobré osobné styky so skupinou okolo časopisu DAV, bol osobným priatelom významného zosnulého slovenského maliara Mikuláša Galandu a v USA pósobiaceho grafika Kolomana Sokola.

Po oslobodení svoju orientáciu prejavil vstupom do KSČ a po celý čas pósobenia na ústave vždy svědomité plnil program strany a vo svojich funkciách v tomto duchu usměrňoval prácu a vytváral priaznivé pracovně ovzdušie na ústave. Osobné zame­raný na vedeckú prácu často musel ju přerušovat’, lebo pre svoju stranícku příslušnost preberal vyššie radiace funkcie, v ktorých potom vždy svědomité pracoval.

Po odchode do dóchodku (r. 1963) ostalo mu viac času na vlastnú prácu, přispěl tak podstatnou mierou do krajových klima­tických monografií. Vždy tiež ochotné připravil překlad, připadne resumé v nemeckom jazyku pre rózne publikácie, bol velmi dobrým znalcom tohoto jazyka.

Profesor Danč reprezentoval jednu etapu vo vývine meteoro­logie a klimatologie na Slovensku, je to etapa budovania a najma rozvíjania prieskumu v týchto odboroch. Svoju nemalú úlohu v tomto smere splnil čestné a stal sa pre mladších pracovníkov príkladom dókladnosti až profesorskej pedantnosti, ktorá je v tomto odbore velmi potřebná. Bol príkladom nezištného člo­věka a zástancom i propagátorom ídeí socializmu, ktoré sa snažil realizovat vo svojom osobnom živote a při svojej práci.

S profesorom Jánom Dančom odiešel z našich radov jeden z popredných pracovníkov meteorológie a klimatológie na Slovenssku. Jeho dielo ostane trvalou pripomienkou jeho osobnosti. Zoznam prác Jána Danča sme nedávno v citovanom čísle MZ publikovali, záujemcov odkazujeme na tento príspevok.

Doc. RNDr. F. Šamaj, CSc, riaditel HMU Bratislava, MZ 1974/4, ročník 27, str. 125-126

Prof. Ján Danč 70-ročný

17. júla 1973 dovrší pri dobrom zdraví, neutuchajúcom pracovnom eláne, obdivuhodnom optimizme a nevyčerpatelnom humore 70 rokov náš učitel’, spolupracovník a priatel Ján Danč.

Póvodom z chudobnej rodiny v Korneuburgu pri Viedni, vlastnou usilovnosťou a nadáním bez finančnej podpory rodičov, prechádza gymnaziálnym štúdiom v Štrokrave a Přírodovědec­kou fakultou v Prahe. Počas štúdia matematiky a fyziky na Karlovej univerzitě zoznamuje sa a spolupracuje s pokrokovými študentami zoskupenými okolo časopisu DAV, tu dospieva k ma­terialistickému světovému názoru. Po ukončení štúdia pósobí ako výpomocný učitel’, neskór profesor matematiky a fyziky na viacerých gymnáziach v Bratislavě.

Nastolenie klerikálno-fašistického režimu po rozpade Česko­slovenskej republiky mu ako člověku, ktorý sa neskrýval so svojimi pokrokovými názormi, znemožnilo ďalšie pedagogické pósobenie. V roku 1940 nastúpil do služieb Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu v Bratislavě, kde pracoval ako vedúci prístrojovej skupiny. Po oslobodení Sovietskou armádou bol po­věřený vedením meteorologickej služby na Slovensku. V tom období zrekonštruovali a adaptovali sa nové priestory ústavu, ktorého budova pri přechode frontu zhorela, obnovila sa meteoro­logická sieť na Slovensku, obnovilo sa observatórium na Lomnickom Štíte a zriadila sa synoptická služba. Načas sa tejto namáhá­vej práce vzdal, no po odchode prof. dr. M. Končeka na Přírodo­vědecká fakultu v roku 1950 preberá znovu funkciu riaditela Slovenského meteorologického ústavu. V tejto funkci zotrval až do celoštátnej reorganizácie v r. 1953; v nasledujúcich rokoch organizačně i vědecky pracoval v odbore klimatológie. Ako fyzi­kálně erudovaný odborník Specializoval sa na radiáciu, zorgani­zoval radiačnú sieť na Slovensku a z tohoto odboru vypracoval viacero štúdií. V nadváznosti na vykonávaný mikroklimatický výskům zhodnotil vplyv vodnej plochy na priebeh meteorologic­kých prvkov v blízkom okolí. Spolupracoval na přípravě Štátneho vodohospodářského plánu a Atlasu podnebia ČSR, do ktorých přispěl odbornými pojednaniami. V roku 1958 opatovne sa stává riaditelom pobočky Hydrometeorologického ústavu v Bratislavě a v roku 1959 převzal vedenie klimatologickej služby; v tejto funkcii zotrval až do odchodu do dóchodku v r. 1963. V tomto období věnoval pozornosť spracovaniu oblačnosti, slnečného svitu a stavu pódy na Slovensku pre připravovaná trojzvazkovú monografiu Klimatické a fenologické poměry jednotlivých krajov. Viacerými článkami přispěl tiež do Meteorologických zpráv.

I po odchode do dóchodku ostal věrný svojmu odboru, podia potřeby zapájal a doposial sa zapája do riešenia úloh klimatológie. Súčasne ako dobrý znalec jazyka německého překládal do něm­činy odborné práce publikované v Zborníkoch prác HMU a periodik Acta Facultatis — Meteorológia, vydávaných Univer­zitou v Bratislavě.

Prof. Ján Danč svojim svetonázorom a konáním bol vždy na straně pokroku. V svojom bohatom živote bol nielen zástancom a propagátorom ideí socializmu, no snažil sa ich realizovať pri rozvoji meteorológie na Slovensku. Pri jubileu 70 rokov dovolu­jeme si poďakovať mu za jeho zásluhy o rozvoj meteorológie a klimatológie na Slovensku a popriať dobré zdravie. Nech ho jeho pracovný elán a životný optimizmus udržuje v našich radoch.

 

  1. Změna relatívnej vlhkosti s výškou na území Slovenska. Sborník I. celostátní meteorologické konference v Bratislavě, HMÚ Praha 1953.
  2. Náčrt podnebia Trenčianskych Teplíc, Geogr. čas. r. 5/(1953), č. 1—2 (spolu s dr. Š. Petrovičom).
  3. Skúsenosti s Angstrómovými pyrheliometrami pri určovaní přístrojových konštánt, Sborník II. celostátní meteorologické konference v Bratislavě, HMÚ Praha 1954.
  4. Nomogram pre nový zákalový činiter Linkeho, Meteorologic­ké zprávy, VIII (1955), č. 3.
  5. Nomogramy pre nový zákalový činitel Linkeho, Meteorolo­gické zprávy, IX (1956), č. 4.
  6. Stav pódy na Slovensku, Meteorologické zprávy, IX (1956), č. 5-6.
  7. Oblačnosť a slnečný svit v Košiciach, Meteorologické zprávy, XVII (1964), č. 3.
  8. Slnečný svit na Slovensku, Meteorologické zprávy, XVIII (1965), č. 3.
  9. Klimatické zaistenie zrážkových úhrnov na Slovensku, Meteorologické zprávy, XIX (1966), č. 1.
  10. Oblačnosť a slnečný svit, Monografia: Klimatické a feno­logické poměry Východoslovenského kraja, HMÚ Praha, 1966.
  11. Oblačnosť a slnečný svit, Monografia: Klimatické a feno­logické poměry Západoslovenského kraja, HMÚ Praha, 1968.
  12. Oblačnosť a slnečný svit, Monografia: Klimatické a feno­logické poměry Stredoslovenského kraja, HMÚ Bratislava, 1973.

Ferdinand Šamaj, MZ 1973/3, ročník 26, str. 92-93

Ján Danč šesťdesiatnikom

Dňa 17. júla t. r. sa dožil Ján Danč, vedúci klimatického odboru na bratislavskej pobočke nášho ústavu šesťdesiat rokov. Rodák z Korneuburgu (u Viedne), kam mu odišiel otec za prácou, dokončil středoškolské štúdium v Bratislavě a vysoko­školské na přírodovědecké) fakultě v Prahe, odbor matematiku a fyziku. Po skončení štúdia pósobil na viacerých středných školách v Bratislavě. V r. 1940 prišiel k meteorologickej službě na Slovensku. Vtedy sa táto služba tu budovala a prišiel radšej do odbornej práce, než aby z nanútenia vychovával študentov v klérofašistickom duchu.

Viedol spočiatku přístrojové oddelenie ústavu, po oslobodení republiky bol pověřený vedením meteorologickej služby na Slo­vensku. Za jeho riadenia sa celá služba po zničení pri přechode frontu znova vybudovala, vybudovala sa sieť stanic, zriadila sa synoptická služba, obnovilo sa meteorologické observatórium na Lomnickom štíte, zorganizovala sa prevádzka na ústave. Budova ústavu pri přechode frontu vyhořela, bolo sa třeba postarať o umiestenie služby; všetky ťažkosti nového budovania meteo­rologickej služby úspěšné zvládol. Zorganizoval službu na prevzatom observatóriu v Hurbanove, vtedy ešte v Starej Ďale, kde naša služba v prvých rokoch prevádzala aj geofyzikálně pozorovania. Načas sa z funkcie vedúceho služby vzdal a zas viedol přístrojové oddelenie ústavu na Slovensku. Po odchode prof. dr. Končeka na vysokú školu znova převzal riadenie služby a viedol ju 2 roky, kým nedošlo k reorganizácii v celoštátnom meradle. Mal vždy zálubu v radiačnom odbore, viedol potom radiačnú službu pre celé územie republiky, zriadil radiačnú sieť a věnoval sa metodike vyhodnocovaní radiačných meraní. Pri novom členění ústavu viedol zas istý čas klimatický odbor na Slovensku, neskór po 2 roky bol riaditelom pobočky Hydro­meteorologického ústavu na Slovensku a dokončuje službu zas vo funkcii vedúceho klimatického odboru na Slovensku.

Vykonal opravdu velký kus organizačnej práce, najma po oslobodení, a vykonával ju svědomité, ako všetky mu zverené úlohy. Popři riadiacej činnosti na ústave v odbornej práci zameral sa na radiáciu, vlhkost’ vzduchu a výpar. Jeho příspěvky o nomogramoch pre nový zákalový činitel Linkeho vzbudili pozornosť i v zahraničí. Jeho štúdia o vplyve vodných ploch na mikroklimu okolia bola základom k posudzovaniu vplyvu vodných ploch na klímu u nás a uviedla na správnu mieru názory v tejto otázke. Zapojil sa do prác na klimatografii Slovenska, zhodnotil vlhkosť vzduchu na Slovensku a jej změnu s výškou. Přispěl do Atlasu podnebia Československej republiky a do „Tabuliek” časťou o vlhkosti vzduchu. Spolupracoval na podkladoch pre štámy vodohospodářsky plán na Slovensku, pre rajonizáciu polnohospodárskej výroby na Slovensku. Popři riadiacej činnosti vynaložil všetok volný čas na odbornú prácu a pri odchode z ústavu zanechává rad príspevkov, s ktorými pracujeme pri posudkoch pre najróznejšie zložky národného hospodárstva.

Vo svojej riadiacej a odbornej práci žil životom socialistu. Mal vysoké požiadavky najprv na seba a silnou vórou překonal všetky svoje zdravotně ťažkosti. Vychovával spolupracovníkov vždy príkladom, tým si získal úctu, s ktorou sa s ním lúčia spolupracovníci pri jeho odchode na odpočinok. Bude mať teraz viac času na odbornú prácu a iste ešte přispěje novými štúdiami v klíme Slovenska, lebo tu rád pracoval. Patřil k prvej generácii študujúcej klímu Slovenska a svoj diel práce poctivo vykonal, takže móže spokojné učtovať pri svojom odchode na odpočinok, v ktorom mu všetci pracovníci na pobočke Hydrometeorologic­kého ústavu prajú dobré zdravie a novů možnosť k úspešnej odbornej práci.

O. Dobrota, MZ 1963/5, ročník 16, str. 117