Jeho odchod výrazné umenšil kolektiv pracovníkov predpovednej služby, meteorológov na Slovensku a v Čechách, ale aj široké spoločenstvo Tudí, s kte­rými sa v pracovnom alebo mimopracovnom styku střetával. O velkú časť svojej írečitosti a podstaty přišla v neposlednom rade aj jeho rodina.

Narodil sa 18. marca 1937 v krásnej oravskej osadě Kon­čitá v obci Zázrivá, v okrese Dolný Kubín. Po celý život svoj rodný kraj miloval a bol jeho veíkým propagátorom a obdi­vovatelům.

Po ukončení Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komen­ského nastúpil do funkcie leteckého meteorológa na praco-visko Hydrometeorologického ústavu v Prahe – Ruzyni, kde získal svoje prvé predpovedačské ostrohy a kde si ešte starší zaměstnanci naňho dodnes s láskou spomínajú.

Po čase sa vrátil na Slovensko, na pracovisko predpoved­nej služby na letisku Bratislava-Ivánka. Odvtedy prešiel viacerými funkciami i pracoviskami, ale s počasím žil denno­denně, od rána do večera. Okrem běžných prevádzkových povinností sa věnoval aj výskumnej činnosti, najma pri typizácii synoptických procesov. Verků energiu věnoval přípravě nových meteorológov na vysokej škole, ale najma počas ich nástupných praxí, kde im na príkladoch opať sám vysvětloval celú synoptickú meteorológiu. Tak ako sa v meteorológii měnili v priebehu rokov technologie, stával sa ich užívatelom a propagátorom. Věnoval sa najma hodnoteniu a využívaniu výsledkov numerických modelov v předpovědi počasia. Očakávam, že cez svoje viaceré výroky bude ešte dlho přítomný na konzultáciách pri vydávaní předpovědí.

V ostatných rokoch sa angažoval aj v Slovenskej meteorologickej spoločnosti. Dlho si ho budú pamatať čitatelia no­vin a časopisov, televizní diváci a poslucháči rozhlasu.

Všetci sme vedeli, že v posledných rokoch ho viac a viac zožierala zákeřná reuma. Mnohokrát prišiel do práce so zaťa­tými zubami. A napriek tomu sa nezmenšoval jeho pracovný entuziazmus, neutichalo jeho zapájanie sa do pracovných a spoločenských diskusií, zostával hlboko vrúcny jeho priatelský vztah k luďom. A preto nám bude chýbať.

Marián Wolek, MZ 1996/3, ročník 49, str. 95