Mimoriadna prietrž mračien v Trnavě
V nedelu 3. júna 1951 postihla okolie Trnavy mimoriadne velká prietrž mračien. V ten deň bola nad střednou Europou plytká tlaková níž, ktorá sa dostala na naše územie 2. júna a jej vplyvom prenikol do Podunajskej nížiny chladnější oceánsky vzduch. Zvrstvenie vzduchu bolo vefmi inštabilné, gradient velmi malý, takže boly předpoklady pre vznik búrok.
Dňa 3. júna popoludní podia pozorovania na meteorologickej stanici pri hospodárskej škole v Trnavě začala búrka o 14 hod. 10 min., o 14 hod. 35 začaly padať krúpy, ktoré maly chvífami velkost’ až kukuřice. Krupobitie trvalo do 16. hod., teda skoro poldruhej hodiny, čo je tiež mimoriadne dlhý zjav. Pršalo do 18 hod. 30 min. Za prietrže mračien spadlo celkové 162,8 mm srážok.
Podia telegrafického hlásenia o velkosti srážok dalo sa súdiť na mimoriadny případ, preto na mieste bolo třeba překontrolovat údaj, zistif jeho vierohodnosť. Pozorovatel v rozhovore potvrdil pravdivost o údaji srážok aj tým, že srážkomer bol naplněný do polovice vodou. Pozorovatel k meraniu si zavolal na pomoc žiaka hospodárskej školy a velkost srážok potvrdil aj riaditel školy, takže, hodnota nameraná je vierohodná.
Denný úhrn 162,8 mm, ktorý zaznačili v Trnavě dňa 3. VI. 1951 podia záznamov na Slovensku je najvačším úhrnom vóbec. Škoda, že na mieste nebolo ombrografu, ktorý by bol příval zaznamenával, bola by sa mohla zistiť intenzita prietrže mračien.
Okolie hospodárskej školy je rovinné, sú tu len plytké zvlnenia terénu. Ako dósledok přívalu dažďovej vody bolo, že všetky plytčiny boly zaliate vodou. Pod školou je v malom nízkom údolíčku maštal gazdovstva hospodárskej školy. Udolie je uztvreté násypom železnice Trnava —Leopoldov. V násype bola priepust na dažďovú vodu o prRmere asi 50 cm. Pri vel-kom piízale vody priepust svojou svetlosťou nestačila a tak sa u násypu železničnej trati vytvořilo jazero 100 až 130 cm hlboké a asi o rozlohe 1/2 km2. Voda priepusťou odtékala celých 24 hodin. Vzdutou vodou bola zaplavená aj mašti.1 gazdovstva, kone boly po prsia vo vode a len obetavosťou členov národnej bezpečnosti sa podařilo kone z maštale oslobodiť.
V Trnavě samej boly zaliate všetky pivnice, kanalizácia nestačila, voda sa valila na uliciach ako v potokoch. Prietrž mračien na poliach poškodila všetko obilie, ktoré už bolo poměrné vysoké.
Podia srážok tohoto dňa na okolí sa ukázalo, že jádro prietrže mračien bolo u hospodárskej školy. Stanica Trnava— Kamenný mlýn 4 km vzdialený mala tohto dňa 24,8 mm, Šulekovo asi 15 km na východ vzdialené malo 77,2 mm bez ladovca, Majcichov asi 10 km južnejšie mal 70 mm.
V literatúre je viac záznamov o dennom srážkovom maximu. Prof. Dr. Vitásek v Našich Tatrách píše o dennom maximu 200 mm za deň 6. novembra 1913, ktoré mali zaznamenat na Oraviciach. Tak vydatné denné maximum v neskorej jeseni bolo třeba překontrolovat.
Srážkomerná stanica na Oraviciach za rok 1913 nie je v madarskej meteorologickej ročenke uvedená, v archíve pozorovacích stanic sa pozorovanie nezachovalo, takže je ťažké teraz údaj o tomto maximu overiť. Avšak v Hladovke asi 10 km na sever od Oravíc napadlo za 6. XI. 1913 20,6 mm. Pretože bol to celodenný dážď na širokom okolí a ani iné stanice nezaznačili viac ako 30 mm srážok, nezdá sa pravděpodobné, aby údaj prof. Dr. Vitáskom uvádzaný bol viero-hodný, lebo nešlo o búrkový leják, ktorého výdatnosť je tak miestne rozdielna. Denné maximum spomínané prof. Dr. Vitáskom bolo doteraz najvyššie, ktoré sa týkalo Slovenska.
Keď bližšie zhodnotíme denné maximum zo dňa 3. júna 1951 v Trnavě, zistíme, že tento jediný denný úhrn činil z ročnej hodnoty srážok v 1951 až 21%, t. zn., že za jediný deň spadlo viac vlahy ako je jedna patina celoročnej sumy a úhrn srážok za jún činil 33% sumy za rok 1951, teda jediný mesiac dodal třetinu vlahy uplynulého roka. Jediný deň vlahy v Trnavě vydal dňa 3. VI. 1951 \iac ako 400% normálnej júnovej hodnoty.
Dr Štefan Petrovič, MZ 1952/5, ročník 5, str. 140