Všeobecné a odborné vzdelanie (maturita na JSS, Podniková technická škola pri HMÚ) nadobudol pri zaměstnaní, a to svědčí o jeho usilovnosti a húževnatosti.

Za svoje skoro 40ročné pósobenie na ústave pracoval na mnohých závažných úlohách a významných posudkoch. Podielal sa na meteorologickoím prieskume a vy­pracovaní podkladov pre výstavbu a zabezpečenie prevádzky atómovej elektrárně A I. Připravil podklady k výskumnej úlohe: Rozdelenia teploty vzduchu, zrá­žok a větra v čs. Karpatech. Připravil pre tlač ročenky meteorologických pozorovaní zo slovenskej siete sta­nic ako superrevízor, bol redaktorom ročeniek poveternostných pozorovaní na Lomnickom štíte, a tieto ročenky právě vďaka jeho usilovnosti vychádzali vždy včas.

Od októbra 1977 aj ako dóchodca dalej pracoval na ústave na skrátený úvazok.

Jeho aktivita sa prejavila aj v prácach róznych spoločenských organizácií. Od samého začiatku svojho vstupu do strany bol jej aktívnym členom a z jej poverenia vykonával celý rad zodpovědných funkcií. Bol členom a predsedom výboru základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska, zastával viaceré funkcie v společenských organizáciách.

V poslednom čase ako literárny a tlačový dóvernfk pri ZO KSS pomáhal k rozširovaniu tlače medzi pracovníkmi ústavu a bol členom revíznej komisie ROH a ZČSSP. Všetky zverené funkcie vykonával vždy s příkladnou zodpovednosfou a obetavosfou.

Pre svoju pokojnú povahu a skromnost bol medzi kolektivem ústavu oblúbený, priatelsky nažíval so všetkými v okruhu svojej práce. Pri správě archívu často poradil mnohým záujemcom, ako vyberat a spracovať pozorovací materiál. Svojou prácou sa zaslúžil o skvalitnenie klimatického materiálu za skoro 30ročné obdobie, a táto jeho činnost bude trvalou pamiatkou jeho pósobenia na ústave.

Za svoju prácu dostal niekolkokrát pochvalné uznanie a bol na HMÚ ceněný ako „vynikájúci pracovník”. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR udě­lilo mu r. 1976 čestný odznak ministra „Budovatel vodného hospodárstva”.

Náhlý a nečekaný odchod priatela a spolupracovní­ka, ktorý nechal na stole rozrobenú prácu, všetkých překvapil, a preto úprimne za ním smútia a jeho pamiatku si trvale zachovajú v spomienkach.

Juraj Šoltís, MZ 1979/5, ročník 32, str. 159