Dušan Podhorský
1941–2022
Za Dušanem Podhorským
S lítostí jsme se dozvěděli, že nás 15. září 2022 po dlouhé nemoci ve věku 81 let navždy opustil RNDr. Dušan Podhorský, DrSc., slovenský vědec, inovátor, pedagog, diplomat a spisovatel. Jeden z otců zakladatelů slovenské a československé radarové meteorologie.
Po ukončení vysokoškolských studií nastoupil v roce 1963 do Hydrometeorologického ústavu v Bratislavě, kde setrval až do roku 1992. Brzy se začal věnovat otázkám radarové meteorologie a budování Výzkumně vývojového střediska na Malém Javorníku v Malých Karpatech (584 m n. m.).
Díky svému nezměrnému úsilí se toto pracoviště stalo v roce 1969 celostátním metodickým a školicím střediskem radarové meteorologie a v roce 1974 Regionálním centrem radiolokační meteorologie evropských socialistických států, které mělo světovou úroveň. Zajišťovalo nepřetržitý provoz radarových a družicových pozorování, zabývalo se automatizací radarových měření a řešením metod dálkové detekce atmosféry a zemského povrchu. Z výsledků Dušanova vědeckého bádání je třeba zmínit, že je autorem a spoluautorem více než 200 vědeckých prací a pěti monografií. Zasloužil se mimo jiné o poznání nízkohladinového tryskového proudění nad karpatsko-alpskou oblastí.
Do mezinárodní spolupráce v rámci Světové meteorologické organizace (SMO) se zapojil v letech 1978–1984 jako zpravodaj pro radarovou meteorologii a následujících šest let jako
ředitel Centra pro nowcasting. Dušan Podhorský přednášel dlouhé roky na Univerzitě Komenského a v letech 1963–1990 i na Matematicko-fyzikální fakultě UK v Praze. Do roku 1990 byl členem redakční rady Meteorologických zpráv. V souvislosti s leteckou meteorologií působil v letech 1992 až 1997 ve společnostech SLOV AIR, a. s., a TATRA AIR Group, a. s., jako předseda představenstva a generální ředitel společnosti.
S meteorologií se na nějaký čas rozloučil a přešel do Úřadu pro normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví Slovenské republiky, v letech 1998 až 2005 byl předsedou tohoto Úřadu. Poté působil až do roku 2011 v diplomatických službách jako velvyslanec Slovenska v Kazachstánu a v Kyrgyzstánu. Také v tomto období byl pedagogicky činný, přednášel jako profesor na šesti kazašských a kyrgyzských univerzitách, z nichž pět mu udělilo akademickou hodnost prof. h. c.
Po manažersko-diplomatickém intermezzu se vrátil na Slovensko a v Ústavu věd o Zemi Slovenské akademie věd se jako emeritní vědec opět zabýval výzkumem v oblasti dálkové detekce meteorologických jevů. V roce 2013 vydal rozsáhlou historickou publikaci Štefánikov svet. Cesty priestorom a časom po stopách Milana Rastislava Štefánika.
Slovenská i česká veřejnost si bude Dušana vždy pamatovat jako odborníka se širokým rozhledem a pochopením.
Čest jeho památce!
Pavol Nejedlík, Radim Tolasz
JEDEN ZO ZAKLADATELOV RÁDIOLOKAČNEJ METEOROLOGIE V ČESKOSLOVENSKU JUBILUJE (RNDr. DUŠAN PODHORSKÝ, DrSc. – 60-ROČNÝ)
Skoro tri desiatky rokov sme ho vídavali a stretávali na roznych odborných podujatiach, diskusiách a polemikách týkajúcich sa prognóznych možností a iných aplikácií rádiolokátorov v meteorológii. Často nás šokoval, často presvedčil svojou pracovitosťou, schopnosťou nadchnúť vynikajúcim organizačným talentom.
Narodil sa 5. júna 1941 v Bratislave. V roku 1963 absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK, špecializáciu klimatológia – hydrológia. Ako absolvent nastúpil do Hydrometeorologického ústavu v Bratislave vo funkcii synoptický a letecký meteorológ, kde popri prevádzke riešil výskumný problém nízkohladinového dýzového prúdenia nad Karpatsko-alpským regiónom. Schopnosť bádania bola podmienkou jeho preradenia do výskumu ústavu. Výsledkom tejto činnosti bolo vypracovanie koncepcie rozvoja československej rádiolokač- nej meteorológie v roku 1968 a následné vybudovanie Výskumno-vývojového meteorologického radarového strediska SHMÚ na Malom Javorníku (1972), ktoré bolo vybavené meteorologickým radarom a prijímacím systémom obrazových údajov z meteorologických družíc.
V rokoch 1973-1977 viedol výskumné projekty, týkajúci sa napr. vývoja laserového radaru (LIDAR), meteorologickej rakety (MRAK), aplikácie automatizovaných kresliacich stolov (digigrafov) v synoptickej meteorológii. V roku 1976 obhájil na Leningradskom hydrometeorologickom inštitúte kandidatúru fyzikálno-matematických vied dizertačnou prácou, v ktorej fyzikálne zdovodnil výber optimálnych radarových zariadení pri výskume a monitorovaní parametrov atmosféry a dynamiky nebezpečných javov počasia. Na základe spracovania radarových klimatografických charakteristík nad strednou Európou prvýkrát prezentoval komplexnú mezometeorologickú informáciu o oblakoch a nebezpečných javoch, ktoré sú s nimi spojené. V období do roku 1984 posobil ako riaditel Pobočky Slovenského hydrometeorologického ústavu na Malom Javorníku. Tu vybudoval v tom čase jedno z najvýkonnejších výpočtových stredísk s prvým databázovým systémom hydrometeorologických údajov v strednej Európe, vrátane digitálneho modelu reliéfu, družicových a radarových informácií. Uvedeme do prevádzky dvojvlnového radaru (RF) a prijímacieho systému primárných údajov z geostacionárnych a polárných družíc vytvorilo predpoklad na vývoj kybernetických metód velmi krátkodobých predpovedí počasia METEOTREND (nowcasting). Výsledkom tohto úsilia bolo obhájenie dizertačnej práce doktora technických vied na Akadémii vied ZSSR (1990). V rokoch 1984-1990 bol námestníkom riaditela pre meteorológiu v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. V súvislosti s politickými zmenami v Československu odišiel z SHMÚ a venoval sa procesu privatizácie leteckej dopravy na Slovensku.
V rokoch 1992-1997 posobil ako predseda predstavenstva a generálny riaditel SLOV AIR, a. s. (TATRA AIR Group, a. s.). V roku 1998 pracoval ako vedecký tajomník metrologického ústavu (SMÚ) a ako vedecký pracovník Geofyzikálneho ústavu SAV.
RNDr. Podhorský, DrSc. na SHMÚ vyvíjal bohatú medzinárodnú činnosť, a to v rámci Svetovej meteorologickej organizácie (SMO), ako aj v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). V rokoch 1978-1984 bol zvolený za spravodajcu SMO pre radarovú meteorológiu, 1984-1990 bol predsedom pracovnej skupiny SMO pre velmi krátkodobé predpovede počasia a riaditelom Centra aktivity SMO pre nowcasting. V rokoch 1985-1989 viedol expertný tím RVHP pre automatizáciu meteorologických pozorovaní zabezpečujúcich leteckú dopravu. Kybernetický informačný systém (KIS) životného prostredia SHMÚ ako aj automatizovaný radarový meteorologický systém (ARMS) sa v 80. rokoch stali držitelmi zlatých medailí na výstave INCHEBA a na Medzinárodnom strojárskom veltrhu v Brne.
V rokoch 1963-1995 externe prednášal na Matematicko-fyzikálnej fakulte a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v rokoch 1976-1992 bol externým učitelom na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. V období 1984-1989 bol tiež členom redakčnej rady časopisu Meteorologické zprávy. Je členom Vedeckej rady Technickej univerzity vo Zvolene. Viedol alebo bol konzultantom niekolkých desiatok diplomových a dizertačných prác v Československu a v zahraničí. Je autorom a spoluautorom viac než 150 vedeckých, koncep- čných a popularizačných prác, z toho dvoch monografií.
V súčasnosti sa na vedeckom poli venuje problematike metrológie v meteorológii, mezometeorologickému monitoringu živelných pohrom a výstavbe Cyklotrónového centra Slovenskej republiky v Bratislave. Vláda Slovenskej republiky ho 9. decembra 1998 vymenovala do funkcie predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.
Okrem iného, ako vládou vymenovaný člen Medzivládnej komisie pre vedeckú, kultúrnu a technickú spoluprácu Ruskej federácie a Slovenskej republiky a člen jej Priemyselného výboru nesie zodpovednosť za realizáciu prostriedkov zo zadíženosti Ruskej federácie určených na vybudovanie Cyklotronového centra SR pre potreby zdravotníctva, vedy a výskumu. Je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku.
Za svoje pracovné výsledky bol Dušan Podhorský ocene- ný mnohými uznaniami a vyznamenaniami, a to tak na úrovni inštitúcií ako aj rezortu, kde posobil, napr. štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“ (1986), Zlatá medaila Interkozmos (1984), od Predsedníctva SAV obdržal striebornú plaketu „Za zásluhy o spojenie vedy s praxou“, zlatú čestnú plaketu Aurela Stodolu „Za zásluhy v technických vedách“ (1999). V roku 1995 bol zvolený za člena Ruskej akadémie vied v Sankt Peterburgu.
Jubilant sa dožíva dochodkového veku v dobrom zdraví, tak ako vždy plný optimizmu, energie a zanietenia pre metrológiu, tak ako to v minulosti robil pre meteorológiu. Želáme mu dobré zdravie, hodne úspechov v práci, ktorú pre súčasnú spoločnosť vykonáva.
Ferdinand Šamaj, MZ 2001/4, ročník 54, str. 126-127